Mongolská ríša

Mongolská ríša bola druhou najväčšou ríšou v dejinách ľudstva. Ríša sa rozvíjala od roku 1206 až do úplného rozpadu v roku 1368. V čase najväčšieho rozmachu si podrobila územie so 100 miliónmi obyvateľov, o rozlohe 33 000 000 km² čo predstavovalo takmer štvrtinu zemskej súše.

Pred Džingischánom
Pred zjednotením mnohých kočovných kmeňov, sa Mongoli živili ako kočovní pastieri. Veľmi zriedkavo sa venovali remeslám. Žili v jednoduchých stanoch, alebo jurtách.

Vznik Mongolskej ríše
V roku 1206 Temüdžin zjednotil drobné mongolské kmene a stal sa ich Džingischánom – teda najvyšším vládcom. Na čele zjednotených kmeňov sa vydal na mohutnú expanziu, pri ktorej dobyl Čínu, strednú Áziu, Perziu, Kaukaz aj východnú Európu. V roku 1241 sa mongolské vojská ocitli až na území Uhorska a Moravy. Okrem úspechov a dobytých území sa mongolské vojská neúspešne pokúšali dobyť Egypt, Indiu, Jávu aj Japonsko. Pri ich nájazdoch zomrelo viac ako 40 miliónov ľudí. Počet obyvateľov územia dnešnej Číny v tom čase klesol na polovicu.

Mongolská ríša, mapa dobytého územia

Vojenská technika mongolských vojsk
Mongoli si nechávali projektovať a stavať najnovšie obliehacie stroje od cudzincov, vďaka čomu získavali pri obliehaní miest značnú bojovú výhodu nielen technickú, ale aj výhodu prekvapenia. Súperi často tieto stroje a techniky videli prvý krát, takže neboli pripravení sa brániť. Pri väčšine bitiek využívali výborné vycvičené  jazdectvo, veľkou silou boli predovšetkým lukostrelci na koňoch, ktorý mali výhodu rýchleho priblíženia a vďaka výbornému ovládaniu luku dokázali súpera zneškodniť na vzdialenosť desiatok metrov.

Vybavenie armády
Luk bol vytvorený z dreva, šliach a rohoviny. Vystrelený šíp dosahoval rýchlosť až 300km/h. Džingischánov synovec vraj zasiahol terč až vo vzdialenosti pol kilometra.
Kôň bol menšieho vzrastu, avšak vytrvalý a rýchly. Zvyknutý žiť aj v tuhých zimách, potravu si dokázal vyhrabať aj spod snehu

Invázia mongolských vojsk do Ruska
Mongoli boli jedinou armádou ktorej sa podarilo dobiť Rusko v zimných mesiacoch. Dokonca kruté mrazy využili vo svoj prospech a zamrznuté rieky využívali ako cesty. Pri invázii si podmanili mnohé ruské kniežatstvá a definitívne pochovali Kyjevskú Rus, pričom samotný Kyjev bol kompletne zničený. Vďaka získanému územiu mohli Mongoli podnikať ďalšie výboje smerom k strednej Európe.

nájazdy bojoníkov mongolskej ríše

Invázia do strednej Európy
Po ovládnutí väčšiny ruských kniežatstiev sa mongolská armáda smerujúca do Európy, rozdelila na dve vetvy. Hlavná armáda vedená Bátúom a Sübotajom, ktorá počítala asi 50 000 bojovníkov smerovala do Sedmohradska, Moldavska a Uhorska.
Menšia časť armády s 10 000 vojakmi vpadla pod vedením Khadana do Malopolska a Sliezska. Armáde sa darilo dobýjať nové územia až do boja s českým kráľom Václavom I., ktorý ich pri Kladsku zastavil, čím ubránil Čechy. Armáda sa vzápätí obrátila na juh, a neskôr sa pripojili k Bátúovej armáde v Uhorsku.

>>Zaujali vás mongolské výpady ?  Kliknite a pozrite si aktuálny katalóg Last Minute zájazdov <<

Neúspešné invázie do Vietnamu, Japonska a Indonézie
Mongoli sa trikrát neúspešne pokúšali dobyť Vietnam. Všetky výboje však vietnamský generál Tran Hung Dao dokázal odraziť, pričom mongolská armáda utrpela značné straty. Vietnam si uchránil nezávislosť.
Mongolov ako suchozemský národ pri dobývaní nezastavil ani oceán. Opäť využili cudzincov, nechali si postaviť veľké loďstvo, avšak ich neskúsení námorníci nedokázali doplávať do Indonézie a väčšina loďstva bola zničená.
Podobne dopadli Mongoli aj pri invázii do Japonska. Opäť s veľkou flotilou vyrazili do útoku, avšak sa zdvihol božský vietor tzv. Kamikadze a takmer všetky lode neskúsených moreplavcov zničil.

Mongoli neprinášali vieru
Mongolské vojská si podrobovali územia, zabíjali protivníkov, ničili mestá, ale čo ich odlišuje od iných armád – neprinášali svoju „pravú“ vieru.