Džingischán

Džingischán zjednotil kočovných Mongolov a v čele svojej armády dobil takmer 1/4 súše na zemi, čo predstavuje dodnes najväčšiu suchozemskú ríšu v dejinách. Mongolskú ríšu rozšíril až na územie dnešnej strednej Európy, a ich nájazdy vyvolávali strach a zdesenie. Bol však aj moderným vládcom, ktorému aj európania vďačia za mnohé.

Detstvo v jurte

Džingischán, vlastným menom Temudžin veľký vládca mongolských kmeňov, ktoré dobili 1/4 sveta a vytvorili najväčšiu suchozemskú ríšu.

Chlapec dostal pri narodení (údaje o roku  narodenia sa rôznia 1155, 1161, 1162 či 1167) meno Temüdžin – železný nôž. Jeho otec Jesügej, vodca jedného z mongolských kmeňov bol v roku 1175 zabitý Tatármi. Mladý Temüdžin spolu s ostatnými deťmi a ženami boli vyhnaní a tak sa stali kočovníkmi. Malá skupinka bez ochráncu a majetku malá malú šancu na prežitie.

Ako 16-ročný zabil Temüdžin nevlastného brata Bektera. Ten vraj okrádal rodinu a navyše donášal kmeňu Tajčutov. Bratovrah nielen postúpil na rodinnom rebríčku, ale získal aj povesť vraha, ktorého mohol ktokoľvek zabiť. S takýmto “znamením” sa nedalo žiť dlho.

Opäť sa zdroje rozhádzajú, podľa jedného bol vraj Temudžin dokonca väznený náčelníkom, ktorého poznal z detstva. Avšak spútaný tak, že ak sa chcel napiť, alebo najesť, potreboval pomoc. K úniku zo zajatia mu mala pomôcť dokonca jedna z rodín, ktorá ho živila. Aj to je dôkaz o jeho odvahe a šikovnosti.

Börte
Ako 20 ročný sa Temüdžin oženil s vysoko postavenou ženou z kmeňa Kereitov. Svadbou s Börte vzrástlo aj spoločenské postavenie Temüdžina. Netrvá dlho a stáva sa kmeňovým vodcom. Neskôr bol kmeň prepadnutý a Temüdžinová manželka unesená. Neváha ani okamih a spája sa s mongolskými vodcami Džamuchom a Toghril aby nepriateľov porazil. S Džamuchom sa následne dostáva do sporu a spoločne s Toghrilom (menovaný tiež Ong-chán) ho poráža a získava dominantné postavenie medzi mongolskými kmeňmi.
V rovnakom čase vyhladil Tatárov a následne poráža aj bývalého spojenca Toghrila čím odstránil posledné zbytky opozície medzi mongolmi.

Džingischán V roku 1206 bol Temüdžin jednomyseľne zvolený na Veľkom mongolskom sneme (Kurultaj) vodcami kmeňov za Džingischána, teda svetového (velkého) vládcu. Stal sa prvým Veľkým chánom a za svoje sídlo si zvolil mesto Karakorum.

V roku 1211 zahájil mohutnú vojenskú expanziu, ktorej padli za obeť Čína, Stredná Ázia, Perzia a ďalšie územia. Už o dva roky neskôr Džingischánove hordy prenikli Veľkým čínskym múrom a zaútočili na ríšu Ťin. V rou 1215 dobili dnešný Peking, ktorý nechali celý vyplieniť.

Hrob
Po dobytí “západného sveta” sa Džingischán opäť sústredil na severnú Čínu, kde mu dosiaľ odolávala dynastia Ťin. Tu 18.8. 1227 na početné zranenia spôsobené bojom a pádom z koňa zomrel. Miesto jeho nenápadného hrobu je dosiaľ neznáme. K pohrebu sa viaže príbeh, ako robotníkov, ktorí kopali hrobku po ceremónii popravili vojaci, tých iní vojaci a tých ich vodcovia, aby len úzka skupinka ľudí vedela kde je miesto posledného odpočinku Veľkého chána a ten mal takto zaručený posmrtný pokoj.

Po Džingischánovi Vlády Mongolskej ríše sa po smrti Džingischána ujal jeho syn Ogataj. Ogotaj sa narodil v roku 1185 ako tretí Džingischánov syn. Bol ustanovený nástupcom svojho slávneho otca a po jeho smrti v roku 1227 si prisvojil titul Chán. Ogotaj sa ujal vlády po svojom otcovi Džingischánovi, takmer okamžite preložil svoje sídlo do Karakorumu. Ogotaj pokračoval v otcovej stratégii a postupne neváhal napadnúť dynastiu Čchin, územie dnešného Ruska, Iránu, Mezopotámiu a svoje vojská vyslal aj do Európy, na miesta dnešného Poľska, Nemecka a Maďarska. V roku 1240 dobyli mongolské kmene Kyjev a ruské kniežatstvá odvádzať takmer 200 rokov poplatky Zlatej horde. Jeho vojská vyplienili takmer celú Európu, dobili až sever dnešného Nemecka, neodolalo im Uhorsko, na juhu si podmanili takmer celý Balkán. Ogotaj zomiera ako takmer 60 ročný na následky nadmerného užívania alkoholu. Po jeho smrti sa vlády ujala jeho manželka Toregene, ktorú na panovníckom kresle vystriedal ich syn Gujuk.

Moderný vládca
Džingischánová popularita v Mongolsku je nekonečná. A jeho zásluhy začína pomaly uznávať aj západný svet. Vedci dokázali, že vládca bol organizačným géniom, jeho armáda bola výborne vycvičená, takticky pripravená, schopná rýchleho útoku na malých ale vytrvalých koňoch. Ak si to však situácia vyžadovala, dokázali sa rýchlo stiahnuť a zasiahnuť súpera tam kde to najmenej čakal. Priamo na bojisku sa armáda dorozumievala vlajkami a dymovými signálmi. Súpera paralyzoval strach, ktorý úmyselne vyvolávali.

Džingischánová ríša bola však prekvapivo moderná. Podporoval obchod, obnovil Hodvábnu cestu. Vďaka Mongolom Európa objavila kompas, pušný prach alebo nohavice. Vládca presadzoval slobodu viery, pevné zákony, ktoré museli byť bez výnimky dodržiavané. Ich neuposlúchnutie znamenalo jediné – smrť. Na svoju dobu presadzoval neopakovateľnú myšlienku : funk­cie sa rozdeľovali podľa schopností a nie podľa pôvodu.